Hlavná stránka   


 Ústav  patologickej 
 fyziológie
(informácie)

Informácia o pracovisku

História pracoviska

Zoznam pracovníkov

Učitelia na ústave

Projekty pracoviska (granty) 

Diplomové práce pracoviska

Výber z publikovaných prác

Knihy, učebnice, skriptá 

Oddelenie klinickej patofyziológie

Pokusné zariadenie pracoviska


Študijný program  všeobecné lekárstvo 

Organizácia výučby a skúšok

Harmonogram výučby a rozvrh

Výberové prednášky a semináre

Sylaby (otázky) (patologická fyziológia)

Voliteľné predmety (3.-6.ročník) 

OZNAMY - výučba, skúšky

TESTY

Odporúčaná literatúra


Študijný program zubné lekárstvo 

Organizácia výučby a skúšok
Harmonogram výučby a rozvrh
Sylaby(otázky) (patologická fyziológia)

OZNAMY - výučba, skúšky

TESTY

Odporúčaná literatúra


Študijný program biomedicínska fyzika

Harmonogram výučby a rozvrh

Sylaby látky      

Odporúčaná literatúra


Study programme General medicine
(English  speaking students)

Study rules and integral organization

Program of seminars and practical lessons + time schedule

Sylabus (questions) (Pathologic physiology)        

NEWS - credits and exams

Optional subjects

Study Literature  

TESTS


Study programme Dentistry 
(English  speaking students)

Study rules and integral organization

Program of seminars and practical lessons + time schedule

Sylabus (questions) (Pathologic physiology)    

NEWS - credits and exams

Optional subjects

Study Literature 

TESTS

 


 

  

                                                                

  Ďuriš-Hulín-Bernadič (Eds): PRINCÍPY INTERNEJ MEDICÍNY

   1. vydanie, Bratislava, SAP 2001, 2951s.
  
ISBN 80-88908-69-8
  
Na obálke je dielo Albína Brunovského  ( Človek vo vesmíre 1995 )

                   

 


Účasť patofyziológov ako prispievateľov:

1.11.1  Ferenčík M., Štvrtinová V., Hulín I.: Zápalové procesy - mechanizmy, diagnostické a terapeutické možnosti

1.12  Bernadič M., Kulichová M.: Bolesť - najčastejší symptóm v medicíne

3.1  Turčáni M., Turčáni P.: Základné hemodynamické ukazovatele

3.2  Šimko F.: Kontrakčno-relaxačný cyklus

3.12  Hulín I., Ďuriš I.: Cievny endotel a jeho dysfunkcia

3.15  Hulín I., Ďuriš I.: Patofyziológia ischemickej choroby srdca

3.16  Hulín I., Bartúnek J., Hubka P.: Základné mechanizmy ovplyvňujúce tok krvi

3.22  Turčáni M., Murín J.: Patofyziológia zlyhania srdca

3.37  Turčáni M., Turčáni P.: Patofyziológia hypertenzie

3.49.1  Murín J., Ďuriš I., Hulín I.: Inhibítory ACE a anti-aldosterónová liečba pri chronickom zlyhaní srdca

4.15  Hulín I.: Pľúcna cirkulácia

5.7.1  Turčáni M., Maasová D., Hulín I.: Malabsorpčný syndróm - patofyziológia a diagnostika

5.8  Turčáni M.: Patofyziológia črevnej nepriechodnosti

6.2   Hulín I., Ponťuch P., Ďuriš I.: Etiopatogenéza obličkových porúch

9.10   Mladosievičová B., Foltínová A.: Sekundárne malignity a kardiotoxicita

10.1   Payer J., Zlatoš L.: Regulácia a mechanizmus účinkov hormónov

13.1   Turčáni P., Turčáni M.: Ischemické cerebrovaskulárne ochorenia

13.4   Brežný I., Kráľ A., Bernadič M.: Epilepsia

19.1   Hulín I., Ďuriš I., Uhliar R.: Akútna odpoveď organizmu na poškodenie

19.2   Hulín I., Ďuriš I., Čársky S., Pechan J.: Šok

19.3   Ďuriš I., Ferenčík M., Urban Š., Hulín I.: Akútne poškodenie pľúc

 


 

Milé kolegyne a kolegovia !

Keď prišiel profesor Hulín za mnou s myšlienkou, že by bolo načase vydať knihu pre internistov, hovorilo sa práve o koncepcii internej medicíny. Bolo to v období, keď niektorí lekári už takmer pochybovali o význame všeobecných internistov. Vyplývalo to z pomerov v internej medicíne. Internisti si rokmi nechávali uberať zo svojich kompetencií, pretože nestačili zvládnuť celý odbor. Strácali hematológiu, farmakoterapiu infekcií a viaceré zručnosti. Punkcie, rovnako ako hodnotenie rtg snímky hrudníka prenechávali špecialistom. Polymorbídni pacienti a nadmerné obsadenie kliník špecialistami, ale aj farmakoekonomika veľmi rýchlo poukázali na problémy, ktoré vznikali, keď začali vymierať všeobecní internisti - lekári na celého človeka.

Dennodennne som sa presvedčoval o potrebe špecialistov, ale rovnako jasne sa ukazovalo, že na celého človeka je potrebný odborník, ktorý zhodnotí nielen liekové, ale aj patofyziologické interakcie pri multiorgánovom poškodení, zváži hierarchiu hodnôt preferovaných pacientom a potom zodpovedne navrhne riešenie. Takýmto by mal byť všeobecný internista a aj rodinný lekár.

Keďže všeobecný internista nemôže zvládnuť široký odbor sám a ani špecialista už nie je schopný zvládnuť svoju špecializáciu, bolo treba rozhodnúť, čo má vedieť dobrý internista a čo sa môže redukovať. Isteže by bolo najlepšie, keby sa neredukovalo nič a ten, kto bude vládať, nech sa pokúsi o široké a detailné chápanie internej medicíny. Myslím si však, že všeobecný internista sa musí sústrediť na diagnózu, terapiu a zručnosti, ktoré dennodenne potrebuje. Polymorbídny pacient a pacient pri indikácii operácie vyžaduje syntetické myslenie podobne ako pacient vo vyššom veku, kde vek a vťah k životným hodnotám často rozhodujú o druhu liečby viac, ako sama diagnóza. Liekové interakcie a odporučené terapeutické postupy rôznych odborníkov má kriticky posúdiť všeobecný internista nielen z hľadiska ich nežiaducich účinkov, ale aj z hľadiska možnosti ich prevencie. Mal by zvážiť funkciu orgánov, možnosť biotransformácie a eliminácie liekov, ale aj pacientové preferencie v živote - jeho hodnotenie kvality života.

Všeobecný internista - aj v tých krajinách, kde zdôrazňovaním významu špecializácií došlo k nezáujmu o túto funkciu - nadobúda čoraz väčší význam. Ukázalo sa totiž, že niet už pomaly odborníkov na diagnosticko-terapeutické syntézy, holistický prístup k pacientovi a odborníka na výučbu všeobecných lekárov.

V našich podmienkach a teraz vydať dielo v predloženom rozsahu v krátkom čase tak, aby rukopisy od spracovania po vydanie knihy nestratili aktuálnosť, je už pri myšlienke takmer nereálne.

Pri príprave Princípov internej medicíny vznikali nepredvidateľné problémy. Skutočnosť, že počet prispievateľov prevýšil 200, hovorí samo za seba. Zosúladenie predstáv všetkých prispievateľov a úprimne myslenej iniciatívy nebolo jednoduché.

Možno sa raz naplní spoločná predstava, ktorá na začiatku oscilovala v našich úvahách, vydať širšie koncipované dielo Princípy medicíny, ktoré by bolo v poňatí zhodné s Textbook of Medicine.

Príprave diela sme venovali všetok svoj osobný čas. Každý deň sme pretavovali rukopisy tak, aby ich bolo možné poukladať ako pyramídu vedomostí a špičkových poznatkov, ktoré sú princípmi nielen internej medicíny, ale medicíny vôbec. Išlo nám o to - a verím, že všetkým - aby sa v knihe nepodával návod na konanie, ale aby kniha poskytovala v koncíznej forme vedecké východisko pre rozhodovací proces, ktorým diagnostika a liečba určite sú.

Každý prispievateľ mohol čas venovaný príprave rukopisu využiť iným možno merateľnejším spôsobom. Z nášho pohľadu bola príprava rukopisov, a dúfame, že to aj odborná komunita tak ocení, užitočnou a múdrou skutočnosťou.

Priali by sme si, aby koncepcia internej medicíny vyplynula z koncepcie tejto knihy. Veríme, že internista bude patofyziológiu, či imunológiu, ktoré sú dosť podrobne uvedené, študovať pre lepšie pochopenie diagnózy a terapie.

Slovenská interná medicína má bohatú tradíciu. Medzi prvými predstaviteľmi boli významní českí internisti Hynek, Netoušek a Sumbal. Po nich prichádzali slovenskí internisti Filo, Dérer, Niederland, Štúrová-Kuklová, Ondrejička, Haviar, Cagáň, Dieška, Špaňár, Nosáľ, Mikulecký, Gvozdják, Pór, Takáč, Mydlík a mnohí ďalší významní internisti, ktorí rozvinuli odbor na Slovensku a prispeli svojou prácou do pokladnice svetovej internej medicíny. Chcem zdôrazniť, že najplodnejšie obdobie má interná medicína vtedy, ak úzko spolupracuje s teoretickými disciplínami. Takýto rozkvet zažívala aj v období spolupráce profesora Dérera s profesorom Šimerom a profesorom Bardošom. Verím, že spolupráca patologických fyziológov pretrvá veky a ich účasť na tvorbe tejto knihy je potvrdením, že význam takejto spolupráce považujú za jadro - podstatu dobrých výsledkov.

 

Prof. MUDr. Ivan Ďuriš, DrSc.

 


 

Ďuriš I., Hulín I., Bernadič M. (Eds)

Princípy internej medicíny I-III

Slovak Academic Press, Bratislava 2001

Celkově 2 951 stran, náklad 3 300 výtisků, cena 3 600,-Kč

ISBN 80-88908-69-8

 

Impozantní a důkladné třisvazkové dílo předních slovenských odborníků Princípy internej medicíny I-III nemá obdoby určitě v Evropě, jen těžko bych hledal srovnatelné na celém světě. Domnívám se, že se vyrovná, ba v mnohém i předčí známý a oblíbený Textbook of Medicine.

Editorům byla dána kouzelná moc, že mohli zmobilizovat přes 200 členů autorského kolektivu, drtivou většinou ze Slovenska. Sem tam jim sekundují čeští odborníci a jeden reprezentant z JAR (revmatologie). Každý ze svazků je zakončen věcným indexem, umožňujícím pohotovou orientaci. Ke každé odborné stati je připojen seznam doporučeného písemnictví. Názornou dokumentaci utváří 901 černobílých obrázků a schemat, 978 tabulek a příloha 24 stran barevných fotografií. Dokonalá je formální a výtvarná image knihy. Na přední straně vazby každého svazku je reprodukován překrásný barevný obraz Človek vo vesmíre od ak. malíře Albína Brunovského.

Knihu uvádí a autorům skládá hlubokou poklonu prof. MUDr. Jaroslav Blahoš, DrSc., prezident Světové lékařské asociace. Z titulu své funkce převzal nad Princípy internej medicíny záštitu i ve jménu WMA, Mon chapeau by jistě připojil klasik švýcarské interny R. Hegglin, který už 2. vydání z roku 1952 (vyšlo jich už na 20) své Diferential diagnose imere Krankheiten předznamenal souzvučně s PIM kredem Das Geheimnis der modernen imeren Medizin liegt in Verstehen und Koordinieren der Leistungen ihrer Spezialisten. Sám čtu knihu s údivem, v úžasu a s obdivem.

Vyzvedl bych bohatou a významnou tradici slovenského vnitřního lékařství. Prof. Ďuriš vzpomíná na 20 jmen průkopníků a budovatelů slovenské internistické školy, kteří přispěli svým vkladem do pokladnice světové interní medicíny. Současná slovenská interna má tedy na čem stavět a v náročném díle svých předchůdců pokračovat. Zasvěceny, filosoficky fundovaný a moudrý je Ďurišův úvod stejně jako stať Perspektívy internej medicíny na prahu tisícročia. Medicína musí být prodchnuta altruismem, všeobecnou i profesní etikou za všech okolností, bez ohledu na politické či ekonomické uspořádání. Knihu předznamenává motto "Lekár ktorý veľa vie, môže pacientovi múdro pomôcť, aj keď v medicíne vedieť neznamená vždy môcť". Didaktický ráz PIM je budován na zásadách J.A.Komenského - "Získává-li kdož na vědomostech a ztrácí na mravech, víc ztrácí než získává". Rezonuje v tom i T.G.M. "Primum necessarium je vzdělání a mravnost".

První svazek trilogie má tyto kapitoly: 1. Úvod do problému současné medicíny, 2. Vyšetření pacienta - diagnostika, 3. Kardiologie, 4. Pneumologie. Obsahem druhého svazku je: 5. Gastroenterologie, 6. Nefrologie, 7. Revmatologie, 8. Hematologie, 9. Onkologie. Ve třetím svazku se nachází: 10. Endokrinologie, 11. Infekční choroby, 12. Pracovní lékařství, 13. Neurologie, 14. Psychiatrie, 15. Urgentní medicína, 16. Dyslipoproteinemie a porfyrie.

Imponuje mně klasické pojetí vnitřního lékařství, tak jak z něho editoři vycházejí. To znamená prolínání jednotlivých součásti interny a její návaznost a vztah k jiným disciplínám, které kdysi z lůna interny vzešly. Jsou také založeny na syntetickém - klinickém myšlení. V takovém pojetí je obsažena integrující pozice a úloha internisty. Každá oborové kapitola představuje vlastně učebnici v kostce.

Zůstává mně záhadou, kde všichni spolupracovníci, zejména však editoři, našli sílu, elán, zaujetí a čas na tak obrovské dílo. Kdybych měl tu možnost, udělil bych knize prestižní světovou cenu, quasi Oscara. "Princípy internej medicíny" si dlouho podrží světový rekord a primát. Těžko se najdou autoři, kteří by ho překonali. Toto dílo obstojí se ctí na všech mezinárodních knižních veletrzích a prezentacích "Libri medici".

"Všeobecný internista - syntetik, ktorý je schopný sústrediť údaje a výsledky superšpecialistov si získava vážnosť nie súčtom údajov, ale ich integráciou. Princípy internej medicíny majú byť dobrým krokom nielen do sveta čistých predstáv, ale aj užitočných cieľov" (I. Ďuriš). Pevně tomu věřím. Přál bych si, aby to bylo předznamenání renesance starého dobrého vnitřního lékařství. A v takovém pojetí zároveň i zrodu soudobého dobrého internisty - lékaře na celého člověka.

Kniha má poskytnout všem lékařům v koncizní formě vědecké východisko pro náročný rozhodovací proces, kterým diagnostika a terapie vždy byly, jsou a budou. Doporučuji knihu všem, kteří se chtějí naučit, nebo si osvěžit vše, čemu vnitřní lékařství - v nejširším slova smyslu kraluje, čím se honosí a čím se trápí.

 

Prof. MUDr. Miroslav Vykydal, DrSc.

 


 

Slovenská lékařská obec dostává hned na začátku 21. století mimořádné cenný dar. Je to impozantní dílo, které editoři profesoři I. Ďuriš, I. Hulín a M. Bernadič spolu s velkým kolektívem autorů nazvali skromně Principy intemej medicíny. Editory jsou renomovaní slovenští lékaři, pedagogové a vědci. Prof. MUDr. Ivan Ďuriš, DrSc., hon. FACP, je profesorem vnitřního lékařství, přednostou I. interní kliniky LF UK v Bratislavě, členem prezidia Slovenské lékařské společnosti, prezidentem Slovenské internistické společnosti a členem výboru Evropské federace interní medicíny. Prof. MUDr. Ivan Hulín, DrSc., je profesorem normální a patologické fyziologie, přednostou Ústavu patologické fyziologie LF UK v Bratislavě a šéfredaktorem Bratislavských lekárských listov. Doc. MUDr. Marián Bernadič, CSc., je docentem normální a patologické fyziologie, vedoucím oddelení klinické patofyziologie LF UK, prodekanem LF UK, členem Prezidia Slovenské lékařské společnosti, odborným redaktorem časopisů Bratislavské lekárské listy, Praktická gynekológia a Psychiatria.

Dílo vychází ve třech svazcích. Čítajících souhrnně 2951 stran (kromě indexu, seznamu autorů, recenzentů a obrazového materiálu). Na knize se podílelo celkem 230 autorů. U každého z nich jsou uvedeny statě, které zpracoval. V každém ze svazků je uveden věcný index. Za každou statí následuje zásadní literatura, většinou recentní. Dílo je doplněno množstvím černobílých i barevných obrázků, grafů a tabulek. Vazba všech tří svazků je jednotná, s obrazem nazvaným Človek vo vesmíre. Jde o originál známého slovenského malíře Albína Brunovského, který obraz namaloval pro toto dílo poté, co po rozhovorech s profesorem Ďurišem vycítil poslání knihy. Dílo vychádzí pod záštitou World Medical Association.

Charakteristika knihy je nejlépe vyjádřena v předmluvě editorů: Človek je neopakovateľnou a jedinečnou bytosťou, integráciou štruktúr a funkcií tkanív, orgánov, systémov a duševnej činnosti. Pomoc človeka človeku a lekára pacientovi je od vekov oceňovaná nad iné. Snaha pomôcť korigovať poruchu, odstrániť jej príčinu alebo zmierniť bolesť vyžaduje enormné úsilie, obrovskú šírku vedomostí a schopnosť využiť vedecké poznatky spolu so zodpovednosťou za rozhodnutia, ktoré by mohli byť osudovo nenávratné, keby sa nerešpektovalo, že medicína je veda a umenie súčasne.

Veda vyžaduje vysoký stupeň vzdelania a pre umenie sú potrebné vlohy, ktoré treba rozvíjať a obohacovať o skúsenosť.

Medicína sa nemôže zdokonalovať ani vyučovať podľa kníh a návodov pre obrovskú zložitosť a variabilitu porúch a chorôb, ale aj preto, že nemá jednoduchý repetitívny charakter a je výsledkom intelektuálnej činnosti a zručnosti spolu s vedou pre úžitok človeka. Knihy obsahujúce najnovšie poznatky, ktoré sú však už overené, tvoria významnú súčasť nepretržitého zdokonaľovania medicíny.

Princípy intemej medicíny sme tvorili vo viere všeobecného a trvalého zvyšovania profesionality lekárov, kvalitnej prípravy budúcich lekárov a úžitku pre chorého. Naša dedikácia patrí všetkým lekárom a odbomíkom z oblasti medicíny a biologicko-lekárskych vied, terajším a budúcim medikom a všetkým tým, u ktorých sme nachádzali pochopenie, podporu a inšpiráciu pre tvorbu tohto kolektívneho diela.

V literárně skvostném úvodu I. Ďuriše a M. Bernadiče s názvem "Medicína je veda a umenie, ale aj veda a múdrosť súčasne" se mimo jiné píše: "Ponechať lekára - a internistu zvlášť - v mori vedeckých poznatkov, odkázaného na databázy a periodickú literatúru bez uceleného diela, je takmer nemorálne. Táto skutočnosť bola silným stimulom pre prípravu knihy, ktorá má za ciel práve istú ochranu pred neúmerným prívalom nových čiastkových poznatkov v užitočnej a použitelnej forme."

V další úvodní stati "Perspektívy internej medicíny na prahu tisícročia" uvádí I. Ďuriš dva citáty, jež skvěle charakterizují status quo dnešní vědecké medicíny:

J. Patočka: "Analytickými metodami jsme si rozložili Universum. Vytvořili jsme jakési Poly-versum a teď ho neumíme složit."

J. W. Goethe: "Lékař ti jednu chorobu vyléčí - a druhou přivodí, a nikdy nemůžeš vědět, zda ti pomohl, či uškodil."

Kniha má tři svazky.

První svazek obsahuje kapitoly:

1. Úvod do problémů současné medicíny

2. Vyšetření pacienta - diagnostika

3. Kardiologie

4. Pneumologie

Druhý svazek obsahuje kapitoly:

5. Gastroenterologie

6. Nefrologie

7. Revmatologie

8. Hematologie

9. Onkologie

Třetí svazek obsahuje kapitoly:

10. Endokrinologie

11. Infekční choroby

12. Pracocní lékařství

13. Neurologie

14. Psychiatrie

15. Urgentní medicína

16. Dyslipoproteinémie a porfyrie

Kniha dále obsahuje referenční hodnoty. Princípy internej medicíny patří nepochybně k velkým světovým učebnicím medicíny. Jsou monumentálním dílem interní slovenské medicíny a chloubou slovenské medicíny vůbec. Prioritou díla je i originální pojetí, odrážející vzájemně se doplňující vědecké zaměření editorů, tj. špičkových odborníků - internisty a fyziologů a patofyziologů. Také tým spoluautorů je sestaven ze známých představitelů interní medicíny. Čtenář tu najde i zasvěcené koncizní, výstižné stati o etických problémech v medicíně, o aktuálních znalostech v genetice a molekulární biologii, o vrozených poruchách, o imunologii, zánětu, bolesti. Cenné jsou kapitoly o nežádoucích účincích léků, lékových interakcích, o klasických i modemích vyšetřovacích metodách a o indikacích k nim, o technice diagnostických postupů, o zásadách v nukleární medicíné atd.

Ve své předmluvě k dílu jsem zdůraznil i pojetí interní medicíny z hlediska její integrující úlohy pro vědní obory související s vnitřním lékařstvím (např. infekční lékařství, neurologie, urgentní medicína, psychiatrie, pracovní lékařství). V díle je zájemce seznámen se symptomy a patologickými stavy vskutku celostně včetně etiologie, patogeneze, epidemiologie, diagnostiky, terapie, doléčovacích metod, prevence, manuální zručnosti. Je to tedy vše, co potřebuje znát a najít již student medicíny, ale i lékař, ať již všeobecný, nebo specializovaný v nejrůznéjších oborech. V tomto směru je dílo významné pro pregraduální i postgraduální a kontinuální vzdělávání.

Koordinace díla si nepochybně vyžádala ohromné úsilí, vysokou odbornou a pedagogickou kvalitu, redakční umění a obdivuhodné osobní zaujetí a oddanost společnému dílu.

Pro českého čtenáře je sympatická nejen účast českých odborníků, nýbrž i, a to především, lehkost, s jakou slovenštinu čte, dokonale jí rozumí a ani si neuvědomí, že čte v "cizím" jazyce. Proto nepochybně patří i do českých knihoven a i pro českého lékaře bude znamenat stejnou pomoc jako pro naše slovenské kolegy a přátele.

Přeji dílu Princípy internej medicíny, aby byla pro čtenáře zdrojem poučení i zdrojem radosti z toho, že se mu dostává právě v nové éře tak skvělé dílo, ze kterého může čerpat a využít získaných poznatků pro pacienty.

 

Prof. MUDr. Jaroslav Blahoš, DrSc.

prezident World Medical Association

 


 

Slovák v Amerike, apríl 2001: Sviatok slovenskej vedy

Prezentácia diela "Princípy internej medicíny"

 

Pod záštitou World Medical Association vyšlo na Slovensku významné dielo slovenskej lekárskej vedy. Sú to tri obsiahle zväzky pod názvom Princípy internej medicíny, v rozsahu okolo 3000 strán. Prezentácia diela bola 7. februára vo veľkej posluchárni nových teoretických ústavov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, pod patronátom dekana prof.Pavla Traubnera. Je to veľkolepé dielo, ktoré obsahuje príspevky vyše 200 lekárskych odborníkov. Na prezentácii tohto diela, aké "poznáme len vo svetových rečiach" (prof. Robert Hatala), ho predstavili verejnosti traja editori: Prof. Dr. Ivan Ďuriš, prof. Dr. Ivan Hulín a docent Dr. Marián Bernadič, všetci renomovaní slovenskí lekári, pedagógovia a vedci. V literárne skvelom úvode editorov I. Ďuriša, I. Hulína a M. Bernadiča čítame, že "medicína je veda a umenie, ale aj veda a múdrosť súčasne. Veda vyžaduje vysoký stupeň vzdelania a pre umenie sú potrebné vlohy, ktoré treba rozvíjať a obohacovať o skúsenosť". To je motív celej publikácie.

Editori píšu, že "Medicína sa nemôže zdokonaľovať ani vyučovať podľa kníh návodov, pre obrovskú zložitosť a variantu porúch a chorôb, ale aj preto, že nemá jednoduchý repetitívny charakter a je výsledkom intelektuálnej činnosti a zručnosti spolu s vedou pre úžitok človeka." Predseda Svetovej lekárskej asociácie prof.Jaroslav Blahoš, ktorý sa zúčastnil aj na prezentácii tohto diela, v recenzii o ňom hovorí, že "Princípy internej medicíny patria bezpochyby k veľkým svetovým učebniciam medicíny", že je to "monumentálne dielo internej slovenskej medicíny a chválou slovenskej medicíny vôbec."

V troch zväzkoch Princípov internej medicíny poznávame kolektív modernej slovenskej lekárskej vedy, jeho európsku úroveň, aká na Slovensku doteraz sotva má obdobu. Prof. Dr. R. Hatala vo svojom príspevku na prezentácii tohto diela povedal, že je to "unikátny výraz partnerstva dvoch autorských generácií, partnerstva patofyziológov a klinikov", bez čoho by "toto dielo nikdy nevzniklo". Prof. Hulín prezradil, že profesor Ďuriš "robil na začiatku vlastnej vedeckej kariéry sledovania na experimentálnom modeli karcinómu žalúdka", z čoho vznikli brilantné publikácie, za ktoré mu "Japonská gastroenterologická spoločnosť udelila zlatú medailu".

O tomto celom významnom a ucelenom diele prof.Hulín povedal, že "zjednotenie predstavy umožňuje inkorporáciu najnovších poznatkov vedy do poznaného a opísaného. Princípy internej medicíny môžu teda slúžiť ako základ pre ďalšie doplnené a upravené vydania, alebo môžu byť východiskom pre napísanie ďalších nových a lepších kníh. V tom spočíva zmysel vydania Princípov internej medicíny."

Význam tohto obdivuhodného diela - zo slovenského hľadiska - prerastá len schopnosť slovenskej lekárskej vedy a ukazuje svetu vyspelosť slovenského génia, a tým sa Princípy internej medicíny zároveň stali službou Slovenskej republiky, čím dostávajú aj svoj politický význam. Pretože hodiny slovenského vývoja idú neraz proti prúdu času, sme zvedaví, či si to slovenská politická reprezentácia, ktorá pri prezentácii diela absentovala, vôbec všimne a či to bude vedieť oceniť.

Na Západe žijú tisíce slovenských lekárov - a toto dielo je aj pre nich - bolo by žiadúce, aby si aj oni všimli význam tohto vzácneho diela slovenskej medicíny a upozornili naň krajiny, v ktorých žijú, a ich lekárske inštitúcie. Autori diela, jeho vydavatelia i Slovensko si to zaslúžia.

Imrich Kružliak

Literárny týždeník 3. mája 2001

 


 

Zakliate (prekliate ?) zdravotníctvo

Literárny týždeník 3. mája 2001

 

Možno kdekto očakával, že publikácia trojice editorov Ďuriša, Hulína a Bernadiča Princípy internej medicíny sa priblíži niekdajším rozmerom odbornej knihy, že bude mať formu akéhosi repetitória, v ktorom si lekár občas zalistuje pre osvieženie pamäti. I keď sa vedomosti ani nadhľad nedajú merať počtom strán a kilogramami potlačeného papiera, predsa len - sotva začnú vystupovať do popredia jednotlivé súvislosti - odborník i laik na chvíľu zataja dych. Publikácia odrazu prestáva vypovedať iba o téme, ktorú má v záhlaví. Začína svedčiť o prostredí, v ktorom vznikla, o profesijnom stave, ktorý bol schopný vydať takéto svedectvo o sebe samom.

Všetci traja editori publikácie prijali pozvanie na stretnutie, v ktorom nešlo len o to, čo je v knihe, ale aj o všetko "okolo nej". Prof. MUDr. Ivan Ďuriš, DrSc., prednosta 1. internej kliniky LFUK v Bratislave a prezident Slovenskej internistickej spoločnosti SLS, prof. MUDr. Ivan Hulín, DrSc., prednosta Ústavu patologickej fyziológie, šéfredaktor Bratislavských lekárskych listov, a doc. MUDr. Marián Bernadič, CSc., vedúci Oddelenia klinickej patofyziológie LFUK a prodekan LFUK, sa nevyhli nijakej z otázok, ktorými sme sa v dvojhodinovej besede snažili zmapovať odborný i spoločenský terén. Naň pod ich vedením vstúpili dve stovky odborníkov, aby vydali svedectvo o svojom poznaní Diskutoval s nimi doc. PhDr. Ján Szelepcsényi, CSc.

J. SZELEPCSÉNYI: Máloktoré dielo odbornej literatúry vyvolá ihneď po vydaní taký priaznivý ohlas ako Princípy internej medicíny. Na pracovný stôl študentov i lekárov ste položili "niekoľko kilogramov" vedomostí v nádhernej väzbe trojdielnej knihy. Pre každého, kto ju zoberie do rúk, je výzvou. Toto dielo nevyhnutne spôsobí v slovenskej medicíne istú zmenu. Čo sa zmení - kvalifikácia, postupy, myslenie ?

M. BERNADIČ: Možno, že to je pohľad zvonka, ktorý neberie do úvahy to, čo vlastne predstavuje štúdium medicíny. Laikovi, ktorý skôr hodnotí rozsah diela, možno táto kniha pripadá ako obrovská, ale my sme koncipovali knihu skôr z hľadiska jej obsahu. Z tohto pohľadu možno považovať Princípy za "klasickú" učebnicu medicíny - tu nemyslím len internú medicínu, ale medicínu ako takú.

I. ĎURIŠ: Lekár, ktorý pracuje v internej medicíne, alebo ktorého práca sa dotýka tejto oblasti, či na ňu bezprostredne nadväzuje, určite v tejto knihe nájde vedomosti, ktoré pokryjú jeho "potrebu poznatkov" aspoň na päť rokov.

I. HULÍN: Dnešná medicína disponuje množstvom poznatkov, ktoré sú prakticky každému dostupné. Cez internet sa každý záujemca dostane k akýmkoľvek informáciám. Kedysi sme o takejto ponuke len snívali. V medicínskej databáze nájdeme najnovšie poznatky, ale aj ucelené prehľady o jednotlivých otázkach a subdisciplínach. Záplava informácií môže spôsobiť narušenie ucelenej predstavy. Naším zámerom bolo podať ucelený pohľad na všetky dôležité otázky, ktoré "trápia" medicínu.

J. SZELEPCSÉNYI: V predslove uvádzate, že je to kniha o koncepcii. Čím sa líši dnešná koncepcia medicíny od včerajšej ?

I. ĎURIŠ: Nelíši sa od včerajšej, ale od dnešnej. Dnešná medicína je rozkúskovaná na pododbory. Medicínsky svet, aj sám pacient rozpoznal, že potrebuje niečo iné, nejaký syntetický pohľad. Internet, ktorý poskytuje aktuálnu, veľmi čerstvú informáciu, uspokojí našu okamžitú potrebu informácie, no vzápätí znervózňuje. Každý nový poznatok vyvoláva nové otázky. Nájdete si poznatok, sformulujete si otázku, no odpoveď na ňu už nenájdete, pretože surfovanie po internete je síce krásny výlet do neznáma, ale zdĺhavá cesta za jasnýn cielom.

J. SZELEPCSÉNYI: Pri pohľade na toto dielo laikovi zíde na um otázka, či možno také obrovské penzum vedomostí vstrebať, vybavovať si ich v konkrétnych situáciách a uvedomiť si zložité súvislosti, o ktoré v medicíne ide. Nebolo by dobré uvoľniť lekárovo vedomie zamestnávané pamätaním si množstva detailov pre inteligentné, logické operácie nášho myslenia ktoré ani kniha, ani počítač nenahradia ?

I. ĎURIŠ: Je naozaj ťažké zvládnuť to množstvo vedomostí, ktoré má dnes medicína o človeku k dispozícii. Práve moderná koncepcia internej medicíny sa usiluje riešiť tento problém. Snažíme sa vymedziť hranice. Pokúšame sa vymedziť problémy, o ktoré sa má interná medicína zaujímať. Nemala by zachádzať do podrobností, ale skôr riešiť vzťahové záležitosti medzi detailom a celkom, medzi orgánom a organizmom. Každý lekár, ešte aj špecialista, sa dostáva do situácií, v ktorých nevie, ako ďalej. Vtedy mu pomáhajú znalosti z genetiky, imunológie, patofyziológie, či farmakológie. Ak pozná všeobecné princípy fungovania zdravého alebo chorého organizmu, potom si sám vie odvodiť, čo bude dobré a čo pacientovi asi poškodí, a to napriek tomu, že nepozná posledné publikácie vo svojom odbore alebo účinky najnovšieho lieku. Svet medicíny možno prirovnať k stromu s kmeňom a vetvami. Vetvy - to sú špecializácie medicíny, kmeň - to sú je princípy, ktoré vyjadrujú to, čo sa odohráva v celom pacientovom tele, v jeho najdôležiteších orgánoch, či vnútornom prostredí. To, o čo nám ide, by som nazval všeobecným biologickým, či patofyziologickým myslením. Chceli by sme ho rozvinúť u medikov i hotových lekárov.

M. BERNADIČ: Študent pomocou tohto diela, dokáže odhadnúť šírku jednotlivých predmetov, s ktorými sa v rámci teoretickej alebo klinickej prípravy stretáva a udrží si líniu princípov internej medicíny. Preto by sa už študent mal oboznámiť s touto knihou, a táto kniha by ho mala v nových aktualizovaných vydaniach sprevádzať po celý život. Teraz sa na lekárskej fakulte mnoho hovorí o reštrukturalizácii výučby. Vznik špecializácií a superšpecializácií mal za následok vznik nových predmetov a úzke vymedzenie ich náplne. A tak sa stalo, že medik, ktorý tieto disciplíny vníma cez oddelené skúšky, už počas štúdia stráca súvislosti medzi jednotlivými predmetmi. V Princípoch sme v podstate ponúkli modernú koncepciu výučby medicíny.

I. ĎURIŠ: Princípmi internej medicíny chceme ovplyvniť aj jej smerovanie. Vývoj sa uberá nežiadúcim smerom. Väčšina mladých lekárov sa chce zamerať na niektorú špecializáciu a takmer nikto sa nechce venovať tzv. všeobecnej internej medicíne. Príčina ? Špecializácia je nepomerne ľahšia. Je ľahšie sedieť si na rozkošatenon strome medicíny pri niektorom koncovom konáriku a tam si robiť poriadok, ako dbať o jej kmeň a zároveň myslieť na všetky vetvy. Tieto "koncové konáriky" sa tak vzďaľujú od spoločného kmeňa, až sa ľahko môže stať, že konár prestane s kmeňom komunikovať - na škodu seba samého i kmeňa.

J. SZELEPCSÉNYI: Dovoľte poznámku z druhého brehu, na ktorom sa nachádzam ja... Myslím, že hudba je odbor ľudskej činnosti a poznania, ktorý je aspoň taký starý ako medicína - ak nie dokonca starší. Majú spoločný objekt záujmu - človeka. Kým medicína človeka, "len" lieči, hudba mu sprostredkúva zážitky, ktoré ho raz zabávajú, posiľňujú jeho vnútornú rovnováhu, inokedy aj liečia. Hudobná tvorba predpokladá formálne vzdelanie a tréning, ktoré neraz trvajú dlhšie a sú možno náročnejšie ako u lekára. V hudbe, ako aj v medicíne je dôležitá "škola" - pedagóg a klinik, ktorý má svoj vyhranený názor, zdedený od svojich učiteľov a tradovaný neraz po dlhé veky. No dnes, vďaka možnostiam, ktoré poskytujú rôzne technické zariadenia, dokáže neraz úplný laik, diletant, ktorý ani len nevie písať noty, stvoriť zmysluplnú hudobnú skladbu, ktorá - ak aj nie je dokonalá, tak má aspoň "hlavu a pätu", teda prezrádza logické zvládnutie zvukového materiálu. Veľká časť zábavnej hudby, ktorá sa na nás valí z elektronických médií, sa neraz zrodila bez podielu toho formalizovaného hudobného intelektu, ktorý sa kryštalizoval po tisícročia. Neviem sa ubrániť otázke, či tento nárast poznatkov nepôsobí, že časť výkonu lekárskej "služby" prevezme na seba inteligentný robot, a tým zásadne zmení prácu i postavenie lekára.

I. ĎURIŠ: Vaše prirovnanie z hudby nie je medicíne také vzdialené, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Predstavte si, že pacient prehltne malé zariadenie, ktoré nájde v jeho tele tumor, tento tumor zoperuje a po vykonaní tejto ušľachtilej práce vyjde prirodzenou cestou z pacientovho tela von ! Existujú operačné roboty, ktoré dokážu vykonať operáciu. Dokážu prakticky všetko. Chýba im schopnosť hmatať, orienovať sa podľa hmatu. Sú bez emócií a necítia zodpovednosť. Kladiem si otázku: ak vývoj pôjde takto ďalej, načo bude človeku sivá mozgová kôra, ktorá sa k dnešnej dokonalosti vyvíjala počas miliónov rokov a nebude viac - menej stimulovaná k tomu, aby vyvíjala intelektuálne funkcie ? Je to situácia podobná tej, ktorú ste opísali v hudbe. Ak bude naša sivá mozgová kôra málo využitá, akej časti obyvateľstva bude atrofovať mozog, na rozdiel od tej, zrejme malej skupiny, ktorá bude mať za úlohu vyvíjať superiteligentné zariadenia ? Nechcem ďalej rozvíjať dôsledky disproporcie, ktorá by vznikla medzi "cvičenou" a "necvičenou" sivou kôrou mozgu.

M. BERNADIČ: Som presvedčený, že vývoj sa ani v tejto oblasti nebude uberať takým smerom, aby zahatal ďalší rozvoj človeka a ľudstva. Vývoj je podmienený rozvojom intelektuálneho potenciálu človeka. Ako človek verím, že vývoj je a bude v zásade pozitívny a degradáciu myslenia nepripustí. Veď to by bolo popretie doterajšieho vývoja ! Ľudstvo neabsolvovalo doterajšiu cestu za poznaním len preto, aby na vrchole tejto cesty - ohlúplo ! A to hovorím napriek tomu, že v súčastnosti nepochybne veda vo viacerých oblastiach predbehla filozofiu a ani v medicíne nevieme zodpovedať z filozofickej a etickej stránky všetky otázky, ktoré otvára veda a jej prax.

I. HULÍN: Všetko sa dá modelovať, simulovať... Všade nás obklopuje virtuálna realita \dots A predsa - ľudia milujú, obdivujú a oceňujú to, čo je skutočné, to čo je "naozaj". Boj proti chorobe ako príčine smrti a úsilie za záchranu života majú svoje pravidlá, majú svoj itineár, ktorým je hĺbka a šírka vedomostí, ale nie vopred napísaný scenár. Napriek tomu, že sa rozvinie nanotechnológia, ktorá bude základom takých prístrojov, aké spomínal prof. Ďuriš, vždy bude nanovo vzrušujúcim zápasom riešenie problému chorého človeka. Napriek všetkej dokonalosti prístrojov, ktoré bude mať lekár k dispozícií, budú tieto prístroje vyžadovať čoraz väčší mentálny potenciál.

J. SZELEPCSÉNYI: Medicína je dnes veľmi zaneprázdnená odbornými problémami. Vieme dobre, že lekár neraz vidí v pacientovi predovšetkým "prípad" a už menej človeka s jeho mikrosvetom. Možno, že ak inteligentné prístroje a zariadenia oslobodia lekárov alebo zdravotnícky personál od istej časti ich intelektuálnej činnosti a rozumovo kontrolovaných úkonov, ostane im viac času na to, aby sa venovali pacientovi ako človeku.

M. BERNADIČ: Myslím, že sa nemusíme obávať dôsledkov vývoja. Dnes máme dokonale klimatizované miestnosti a ani si neuvedomujeme, že túto úlohu plní nejaké inteligentné zariadenie s termostatom. Ešte pred pár desaťročiami sa o kúrenie a vetranie miestnosti niekto staral. Čas, ktorý bolo treba stráviť starostlivosťou o pec, kurivo a udržiavanie ohňa, možno dnes využiť na čítanie knihy, štúdium alebo inú tvorivú prácu. Ak nás robotizácia oslobodí od povinností všedného života, uvoľnia sa nám ruky a čas pre iné aktivity. V umení i v medicíne je toho dosť čo dotvárať. Myslím si, že človek nikdy nedopustí, aby ho ovládla robotizácia.

J. SZELEPCSÉNYI: Myslím, pán profesor, že už v úvode našej besedy ste povedali podstatnú myšlienku: nejde natoľko o poznatky ako skôr o spôsob myslenia. Dnešný spôsob poznávania, ktorý sa v európskej vede udomácnil od čias osvietenstva, dokáže len s veľkými ťažkosťami pamätať popri detaile aj na celok. Pritom človek mal a má viaceré poznávacie mechanizmy, ktoré možno neprinášali toľko dôkazov o skutočnosti, ale stačili na to, aby si človek sformoval svoj vzťah k niekomu alebo niečomu. Príkladom takého mechanizmu je viera. Viera je nielen prostriedok budovania emocionálneho vzťahu k realite, ale aj poznávací nástroj, ktorý modeluje situáciu tak, že nedrobí entity, ale naopak - rešpektuje ich celok. S vierou ide ruka v ruke intuícia, predtuchy a podobné procesy, ktoré ťažko dokážeme opísať, ktoré možno ani neuznávame, a pritom nám neraz sprostredkúvajú nenahraditeľne informácie ! Zaobíde sa lekár bez týchto "techník" poznania, alebo lepšie - osvojenia si skutočnosti ? Ak nie, ak sú naozaj potrebné a užitočné, potom sa bude musieť výchova budúcich lekárov vrátiť k dávnejšie sledovaním ideálom - k výchove osobnosti, ktorá by sa vyznačovala rovnováhou vedomostí, emociálnej zrelosti, zodpovednosťou, mravným profilom atď.

I. ĎURIŠ: Majster Albín Brunovský po dlhom rozhovore najlepšie pochopil, čo naším úsilím sledujeme. Tak sme sa rozrôznili, že sa musíme už konečne vrátiť a konvergovať, ak sa nemá stať to, že si nebudeme rozumieť a ani len nebudeme vedieť o sebe. To vyjadril v obraze, ktorý je na titulnej strane knihy. Vyjadril tu nie len vzťah medzi orgánmi, ale aj vzťah medzi ľuďmi na jednej strane a vyššími silami vesmíru na druhej strane. Málokto by dnes uveril, že v pozadí vzniku tohto obrazu bol náš rozhovor o neuroendokrinnej činnosti človeka, jeho psychike a emóciách... ! Nedokážem slovami vyjadriť lepšie to čo vyjadril majster Brunovský na tomto obraze.

M. BERNADIČ: Myslím, že nie náhodou sa tu spomínajú paralely medzi medicínou a umením, pretože medicína je nie len veda, ale zároveň aj umenie. Lekárov umelecký výkon nespočíva v nejakej grandióznej improvizácií alebo vo využití schopnosti celého orchestra; lekárovo umenie spočíva v schopnsti počúvať pacienta, porozumieť mu, dokázať sa do neho vcítiť a nájsť to východisko, ktoré je pre pacienta ako človeka optimálne. Pochopiť pacientovu psychiku je neraz jediný kľúč k diagnóze aj k liečbe. Nie každý pacient chce byť zdravý. Nie každý pacient je ochotný pripustiť, a teda si ani neprizná, že neporiadok v jeho orgánovom "vnútri" si vyvolal sám neporiadkom vo svojom súkromí alebo vo vzťahoch na pracovisku. Taký pacient sa neraz domáha komplikovaných vyšetrení a medikamentóznej liečby, ktorá môže byť nie len nákladná pre spoločnosť, ale aj doslova škodlivá pre neho samého. Pohybovať sa v tomto zložitom teréne predpokladá mnoho viery, intuície, taktu a je v končenom dôsledku skôr umením ako vedou.

I. HULÍN: Svojim poslucháčom som raz prečítal krátku ukážku z jedného známeho literárneho diela. Znela takto: "Viem, že príde deň, keď sa človek trpiaci na neznámu chorobu, odovzdá do rúk vedcov. Tí sa ho nebudú na nič spytovať. Odoberú mu krv, vyšetria rôzne funkcie, určia isté konštanty, údaje vyhodnotia pomocou počítačov, prekontrolujú ich a jedinou tabletkou pacienta vyliečia. Ja však radšej zájdem za nejakým starým lekárom. Ten sa na mňa zahľadí, prehmatá mi brucho, popočúva ma. Potom si odkašle, pošúcha sa po brade a usmeje sa na mňa aby zmiernil moju bolesť. Pravdaže, vedu obdivujem aj múdrosť." To je myšlienka, ktorú som si požičal od Saint - Exupéryho. Exupéry už dávno odhadol, kam vedie vývoj medicíny a ktoré riešenie bude pacientovi najbližšie.

J. SZELEPCSÉNYI: Lekár musí byť nie len vedomostne, ale aj emociálne, ľudsky vyspelá osobnosť. V oblasti výchovy nie sú postupy, ktoré by zaručili, že okrem toho, že lekár bude nabitý poznatkami, bude z neho aj dobrý človek. Čo si myslíte, čo je rozhodujúce pri ľudskom dozrievaní budúceho lekár ? Je to vedomie zodpovednosti, ktoré mu vštepíte a ktoré ho vedie k sebazdokonaľovaniu, alebo sú to konkrétne návody, rady, postupy ?

M. BERNADIČ: Tu nastupuje úloha učiteľovej osobnosti. Transfer z učiteľa na študenta sa neobmedzuje len na poznatky, vedomosti, ale je komplexnou informáciou o jeho pohľade na život, na lekárske povolanie a otázky, ktoré s tým súvisia. V tom spočíva majstrovstvo pedagóga, že dokáže formovať študenta ako celok. Smutné na tejto skutočnosti je to, že napriek tomu, že univerzity existujú niekoľko stovák rokov, dodnes sa nenašiel spôsob, ako toto pedagogické majstrovstvo exaktne merať, hodnotiť. Najlepšie to vidieť na kritériách pre habilitácie docentov alebo menovanie profesorov. Univerzita hľadá dobrých učiteľov, no všetky kritériá sa týkajú počtu vedeckých prác, počtu publikácií, počtu citácií a neviem akých ďalších počtov. Z pedagogických kritérií sa hodnotí len dĺžka pedagogickej praxe. Nenašli sme spôsob, ako hodnotiť to umenie, to majstrovstvo, ktoré robí učiteľa učiteľom.

J. SZELEPCSÉNYI: Zle vás platia ako učiteľov, zle vás platia ako klinických odborníkov - a napriek tomu ste ochotní urobiť toľko vecí zadarmo, alebo takmer zadarmo. Čím je to ? Vedie vás k tomu zdravá ctižiadosť, alebo je to vedomie zodpovenosti voči pacientom, láska k blížnemu, alebo etický imperatív, ktorý je spojený s touto profesiou ?

I. ĎURIŠ: Úprimne povedané, boli sme prekvapení ochotou kolegov spolupracovať na takomto projekte aj za takých podmienok, aké sme mali. To považujem za najväčšiu kvalitu celého diela. Ľudia, ktorí vytvorili autorský a redakčný kruh Princípov, sa stmelili. Možno, že o ich nasadení rozhodla práve šanca urobiť niečo zmysluplné v situácií, ktorá pôsobí skôr depresívne. Určite je v každom z nich istá dávka vzdoru, nechuť vzdať sa, poddať sa. Možno sme stavali na takomto smutnom základe. Rozhoduje však výsledok, ktorý môže tento základ aj vylepšiť. Pravda, politici by sa nemali spoliehať na to, že zhoršujúce sa podmienky budú stále ľudí bičovať k vyšším výkonom. Tie čary, ktorými zaklínajú zdravotníctvo už dlho nevydržia. Optimizmus tohto projektu má naozaj prekvapil, lebo dokázal prekryť aj strach z budúcnosti...

 


 

Ivan Hulín na prezentácii  "Princípov internej medicíny"

 

Vážené dámy a páni !

Dovoľte mi povedať niekoľko viet o zmysle vydania Princípov internej medicíny.

Emócie očakávania, napätie a túžba sa vydaním diela menia na radosť. Po všetkom, čo tu odznelo by sme mohli odchádzať s pocitom dokončeného, možno aj so zamyslením sa nad podstatou veci, o ktorú ide.

Ako to už v takýchto situáciách býva, mali sme predstavu o prezentácii, ale iba o poradí účinkujúcich. Nevedeli sme, čo povedia. Dovolím si preto uviesť niekoľko slov ako upresnenie. Vlastne neviem, či patofyziológovia pristúpili k internistom alebo či to bolo naopak. Možno nie je širokej internistickej obci známe, že profesor Ďuriš robil na začiatku vlastnej vedeckej kariéry sledovania na experimentálnom modeli karcinómu žalúdka na Ústave patologickej fyziológie. Na základe tejto práce vzniklo 6 brilantných publikácií, za ktoré mu Japonská gastroenterologická spoločnosť udelila zlatú medailu.

Keď je kniha na svete, môže sa hodnotiť, porovnávať, možno aj oceňovať, ale hlavne posudzovať samotný obsah, teda text.

Či už bude tak alebo onak, pravdou ostane, že v čase, pre ktorý je príznačná neprajnosť podmienok pre vydávanie knižných publikácií odborného a vedeckého zamerania, sa podarilo vydať knihu, ktorej prezentácia prebieha. Širokému kolektívu sa podarilo pripraviť rukopisy, vydavateľstvu sa podarilo vytvoriť prijateľné podmienky a editorom zosúladiť všetko do jedného celku.

V skromnosti uvažujme, aký je náš vklad do lekárskej literatúry ?

Krátko potom, čo Gutenberg vynašiel kníhtlač, bola v roku 1491 vytlačená, zdôrazňujem vytlačená ! prvá lekárska kniha - "Fasciculus medicinae", ktorej zostavovateľom bol Johan Ketham. Bola to vzácna kniha, ktorá obsahovala medicínske pravidlá, ale aj schémy a diagramy. "Princípy internej medicíny" boli vytlačené o 510 rokov neskôr.

Vzďaľovanie sa od počiatkov kníhtlače robí z každej publikácie menšiu a menšiu kvapôčku v mori medicínskej literatúry. Naša komparácia sa netýka veľkosti, ale významu a hlavne zmyslu tvorby. Pritom treba zobrať do úvahy, že na vydanie knihy nikto nevystavil objednávku ani príkaz, že jej tvorba dokonca nebola povinnosťou autorov. Ak, tak iba morálnou.

V terajšom zjednocujúcom a globalizujúcom čase je preklad svetových kníh istým riešením. Nedáva však možnosť prejaviť tvorivosť vlastnej lekárskej komunity a potvrdiť jej vedeckú a odbornú pripravenosť pre dielo takéhoto zamerania.

Lekárske knihy sa písali a prepisovali dávno pred Gutenbergom. Fascinuje nás to, že po stáročia zhromažďované a usporadúvané poznatky v medicíne obsahujú opis príznakov a priebehu chorôb, čo bolo v minulosti základom všetkého.

Pokrok medicíny nespočíva v presnejšom opise symptómov chorôb, ale vo vysvetľovaní a vedeckom chápaní toho, čo je v starých múdrych knihách napísané. Patofyziologický pohľad smeruje najmä k príčinám chorôb a k mechanizmom ich vzniku a rozvoja.

Hippokrates v diele o chorobách v VII. zväzku nazvanom Prognostika píše: "Bolestivý a nevýrazný opuch indikuje nebezpečie, že smrť môže prísť v blízkej budúcnosti. Mäkký a nebolestivý opuch, ktorý ustúpi pod tlakom prsta, má častejšie chronický charakter."

V XXII. zväzku nazvanom Affectiones opisuje pacientku so srdcovou slabosťou: "Pacientka má vodný opuch končatín. Okrem toho má suchý kašeľ, niekedy dýcha tak, že sa opiera o ruky, dýchanie jej bráni súvislo hovoriť a niekedy sa dusí. Nie je schopná vstať ani ležať, napoly leží, napoly sedí. Zaspať môže iba v sediacej polohe v posteli."

Prejavy chorôb boli dobre známe aj vzdelancom nelekárom. Horacius o 300 rokov neskôr po Hippokratovi v knihe "Ódy" v druhej časti píše: "Opuch tela sa ani jedením, ani hasením smädu nestratí, dovtedy, kým príčina choroby nevyprchá zo žíl, a kým sa nestratí voda z mäsa ako šťava z dužiny."

Hippokrates, jeho súčasníci ani nasledovníci nemali vedu, potrebný nástroj pre medicínu. Vychádzali teda z toho, čo mali - z mytológie.

Históriu nespomínam preto, aby som ju sprítomňoval, ale aby sme si pripomenuli, že v každom čase tí, ktorí sa venovali liečeniu a bádaniu, prinášali niečo užitočné a zovšeobecňujúce.

Roky šli a medicína sa obohacovala o nové a nové poznatky. V roku 1855 vyšla kniha Claudea Bernarda - Úvod do štúdia experimentálnej medicíny. Znamenala skutočný zlom v lekárstve. Experimentálna medicína a patofyziológia posunuli medicínu z polohy empírie a umenia do polohy vedy a umenia.

Keď Henry Dale, slávny britský fyziológ a farmakológ, prišiel do Nemocnice Sv. Bartolomeja v Londýne ako študent medicíny v r. 1900, stretol svojho prvého klinického učiteľa Samuela Gee. Ten mu povedal: "Medicína nie je veda, ale iba empíria a umenie ! Musíte zabudnúť na všetko z fyziológie, čo ste sa naučili v Cambridge !" Odporúčanie vyjadrovalo hlboko zakorenené napätie medzi umením a vedou a klinickou praxou a vedou. Vyjadrovalo stav, ktorý vládol v lekárskej profesii. Toto je napísané v najrozsiahlejšej učebnici medicíny na svete - v predhovore "Oxford textbook of medicine" z roku 1996. Ide o 20. vydanie. Ďalej sa na tom istom mieste píše: Snemovňa Lordov konštatovala, že mnohí pacienti v súčasnosti zomierajú aj preto, že medici a lekári študujú zo zastaralých kníh. Preto sa Snemovňa Lordov rozhodla zabezpečiť všetko potrebné pre 20. vydanie Oxford textbook of medicine.

Nenárokujem si právo na nijaké porovnávanie. Skôr chcem povedať, aký zmysel má vydanie Princípov internej medicíny. O význame sa hovorí ľahšie. Každý vie uviesť jeden - dva argumenty, alebo aspoň pochváliť, hoci ľahkým slovom, ktoré sa kĺže po podstate.

Napísané ucelené dielo zjednocuje predstavy, umožňuje inkorporáciu najnovších poznatkov vedy do poznaného a opísaného. Princípy internej medicíny môžu teda slúžiť ako základ pre ďalšie doplnené a upravené vydania alebo môžu byť východiskom pre napísanie nových a lepších kníh. V tom spočíva zmysel vydania Princípov internej medicíny.

Čas pôjde a nič ho nezastaví. Princípy internej medicíny budú v nasledujúcej dobe prekonané novým obsahom, ktorý prinesie veda a klinické pozorovania. Ak sa v budúcnosti podarí pripraviť ďalšie vydanie Princípov internej medicíny alebo Princípov medicíny, bude to najlepší dôkaz zmyslu vydania diela, ktoré teraz prezentujeme.

                                                                                                      


            Hlavná stránka                  Začiatok stránky  


  Posledná modifikácia:    15. apríl  2003
Pripomienky zasielajte na adresu:    patfyz.webmaster@fmed.uniba.sk